Slovenský zákon o AI a regulačný sandbox: čo prináša pre firmy a startupy
Slovensko pripravuje zákon o organizácii štátnej správy v oblasti AI a plánuje spustiť regulačný sandbox pre testovanie AI produktov. Čo to znamená pre slovenské firmy?
Návrh zákona LP/2025/401 o organizácii štátnej správy v oblasti umelej inteligencie posúva Slovensko medzi prvé krajiny EÚ s vlastnou národnou úpravou AI regulácie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) zákon predložilo v lete 2025, prvé medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo v auguste 2025 a ďalšie kolo nasledovalo na jeseň (september 2025); plná účinnosť zákona zatiaľ nie je potvrdená — k februáru 2026 bol zákon stále vo fáze vyhodnocovania pripomienkového konania. Dve kľúčové novinky: Slovensko si nevytvára nový samostatný úrad pre AI a zároveň spustí národný regulačný sandbox — kontrolované prostredie, kde môžu firmy testovať AI produkty ešte pred tým, ako ich vypustia na trh.
Čo je regulačný sandbox a prečo na ňom záleží?
Predstavte si sandbox ako uzavreté ihrisko, kde môžete vyskúšať nový AI systém v reálnych podmienkach — ale pod dohľadom štátnych úradov a s jasne stanovenými pravidlami hry. Ak niečo nefunguje alebo sa ukáže riziko, zachytí sa to skôr, ako sa produkt dostane k bežným zákazníkom či pacientom.
Regulačný sandbox (z angl. sandbox — pieskovisko) je teda kontrolované prostredie, v ktorom môžu byť AI systémy vyvíjané a testované s podporou regulátorov ešte pred uvedením na trh. Európska únia toto riešenie zakotvila priamo do svojho AI zákona (nariadenie EÚ 2024/1689, tzv. EU AI Act): podľa jeho článku 57 musí každý členský štát zriadiť aspoň jeden národný regulačný sandbox, a to najneskôr do 2. augusta 2026. Slovensko sa týmto záväzkom riadi a chce byť medzi prvými v strednej Európe, ktoré ho splní.
Pre firmy má sandbox konkrétny praktický prínos: účastníci sa môžu oprieť o priamu súčinnosť s regulátormi, získajú právnu istotu pri testovaní a dokumentáciu zo sandboxu môžu priamo použiť ako dôkaz zhody s predpismi pri vstupe na trh. Navyše, ak firma dodržiava podmienky sandboxu v dobrej viere, nevznikajú jej administratívne sankcie za testované riešenia. To je pre slovenské startupy a menšie firmy výrazná úľava.
Kto bude dohliadať — a prečo sa o to delí viac úradov?
Slovensko sa rozhodlo nevytvárať nový samostatný regulátor pre AI. Namiesto toho sa kompetencie rozdeľujú medzi existujúce inštitúcie podľa toho, v akom odvetví konkrétny AI systém pôsobí. Všeobecným orgánom dohľadu nad trhom zostáva MIRRI SR, ktoré plní aj úlohu jednotného kontaktného miesta. Popri ňom fungujú sektorové orgány: Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) je jednou zo sektorových orgánov dohľadu nad určenými výrobkami, pre finančný sektor vyplýva sektorová logika dohľadu zo všeobecných princípov regulácie (úloha Národnej banky Slovenska pri dohľade nad AI vo finančnom sektore nie je v texte návrhu zákona explicitne potvrdená) a pre kybernetickú bezpečnosť a produkty s digitálnymi prvkami je explicitne menovaný Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).
Logika je jednoduchá: AI systém v bankovníctve najlepšie posúdi ten, kto rozumie finančným rizikám. AI v medicínskom zariadení zas preskúma úrad, ktorý dohliada na zdravotnícke pomôcky. Táto sektorová logika je v súlade s prístupom, ktorý volí aj samotný európsky AI zákon — regulácia podľa miery rizika a oblasti nasadenia.
Kritici tohto modelu však upozorňujú na možný problém: keď zodpovednosť leží na viacerých úradoch súčasne, firmy si niekedy nemusia byť isté, na koho sa obrátiť. Najmä tam, kde sa AI prelína s ochranou osobných údajov, kybernetickou bezpečnosťou aj spotrebiteľskými právami naraz, môže byť hranica kompetencií nejasná. Právnici z praxe preto odporúčajú sledovať, ako sa inštitucionálna koordinácia vyvinie po nadobudnutí účinnosti zákona.
Čo to znamená pre slovenské firmy a startupy?
Pre slovenské AI firmy alebo rastúce startupy — prináša sandbox hlavne dve veci: možnosť testovať inovatívne riešenia v regulovanom prostredí a zároveň priamy prístup k spätnej väzbe od regulátorov ešte pred uvedením produktu na trh. To je zvlášť cenné pri tzv. high-risk AI systémoch — teda systémoch s vysokým rizikom — akými sú napríklad AI nástroje v zdravotníctve, doprave alebo pri hodnotení úverovej bonity.
Sandbox je zároveň navrhnutý tak, aby bol dostupný aj pre menšie firmy a startupy. Európska legislatíva explicitne počíta so znížením bariér pre malé a stredné podniky (MSP). Pre slovenský trh, kde väčšinu technologických firiem tvoria práve MSP, to môže byť kľúčová výhoda pri budovaní konkurencieschopných AI produktov s výhľadom na celý európsky trh.
Prakticky: ak firma vyvíja AI systém na hodnotenie zdravotného rizika pacienta alebo automatizovaný nástroj pre riadenie dopravy v meste, môže požiadať o vstup do sandboxu, testovať produkt v spolupráci s príslušným regulátorom a na výstupe získať dokumentáciu, ktorá jej uľahčí certifikáciu. Bez sandboxu by musela celý tento proces zvládnuť sama — s oveľa väčšou právnou neistotou a nákladmi.
Slovensko má zároveň podľa MIRRI ambíciu zaradiť sa medzi krajiny, ktoré budú mať vlastný vykonávací zákon v účinnosti medzi prvými v EÚ. Väčšina členských štátov bola ešte v lete 2025 vo fáze prípravy. Ak sa Slovensku podarí sandbox spustiť funkčne a v predstihu pred augustovým termínom 2026, mohlo by sa stať referenčným miestom pre zodpovedný vývoj AI v stredoeurópskom regióne.
Zdroje
- MIRRI SR: Zodpovedná digitalizácia — návrhy zákonov o umelej inteligencii a správe údajov
- Prosman & Pavlovič: Nový slovenský zákon o umelej inteligencii — čo prináša z pohľadu praxe
- Regulations.AI: Slovakia AI Regulation Overview
- CMS Expert Guide: AI laws and regulations in Slovakia
- EU AI Act: AI Regulatory Sandbox Approaches — Member State Overview
- iSamosprávа: Návrh zákona o umelej inteligencii a európskej dátovej regulácii
- KPMG Slovensko: Aké zmeny prináša Zákon o umelej inteligencii?
- Photoneo: Acquired by Zebra Technologies
- MIRRI SR: Slovensko spúšťa pripomienkové konanie k zákonu o umelej inteligencii
Článok bol vytvorený s pomocou umelej inteligencie.