enterprise-ai

AI agenti v praxi: čo to znamená pre firmy na Slovensku

Podľa agregovaných dát analytických spoločností má dnes 67 % firiem z Fortune 500 aktívny agentic AI program. Čo za tým stojí a čo to znamená pre firmy na Slovensku?

Redakcia najlepsia.ai

— 3 min read
Share

Podľa agregovaných dát analytických spoločností za Q1 2026 má dnes 67 % firiem z rebríčka Fortune 500 aktívny agentic AI program — teda nie len testovacie projekty, ale reálne nasadenia, kde agenti denne vykonávajú skutočnú prácu. Čo za tým stojí a čo to znamená pre firmy na Slovensku?

Čo je to vlastne AI agent a čím sa líši od bežného chatbota?

Bežný chatbot čaká, kým sa ho niekto spýta, a odpovie. AI agent funguje inak — dostane cieľ a sám si naplánuje kroky, ako ho dosiahnuť. Môže napríklad prevziať prichádzajúci servisný požiadavok zákazníka, vyhľadať jeho históriu v systéme, navrhnúť riešenie, odoslať odpoveď a celú vec zaznamenať do databázy — bez toho, aby do toho musel vstúpiť človek pri každom kroku.

Dôležité upozornenie: „agent v prevádzke" neznamená plnú autonómiu. Väčšina dnešných nasadení funguje na princípe human-in-the-loop — AI navrhne, ľudia skontrolujú a schvália. Úplne samostatne rozhoduje agent len v dobre ohraničených, opakujúcich sa situáciách s nízkym rizikom. To je zdravý prístup, ktorý znižuje riziko chýb a zároveň reálne šetrí čas zamestnancov.

Ako uvádzajú analytici z Deloitte, prechod od experimentov k nasadeniu do praxe je práve to, čo odlišuje firmy, ktoré z AI skutočne ťažia, od tých, ktoré stále iba testujú.

Na čo firmy agentov najčastejšie využívajú?

Rozdelenie prípadov použitia hovorí jasne o tom, kde firmy vidia najrýchlejšiu návratnosť. Podľa dát Digital Applied zákaznícky servis vedie s 42 % — agenti vybavujú štandardné požiadavky, odpovedajú na otázky a triedia tikety. Na druhom mieste je analytika dát (28 %), kde agenti automaticky sťahujú dáta z firemných systémov, analyzujú odchýlky a pripravujú reporty. Nasleduje pomoc pri programovaní (19 %), kde agenti píšu a kontrolujú kód. HR a nábor tvoria 6 %, zvyšných 5 % pokrývajú ostatné oblasti. Treba poznamenať, že iné zdroje môžu uvádzať odlišné poradie prípadov použitia v závislosti od metodológie prieskumu.

Čísla potvrdzujú aj konkrétne príklady zo sveta. Napríklad letecká spoločnosť využíva AI agentov na to, aby zákazníkom pomáhali s preboukovaním letu alebo presmerovaním batožiny — bežné, opakujúce sa úkony, pri ktorých agent ušetrí čas zákazníkovi aj živému operátorovi. Výrobca zase nasadil agentov na podporu vývoja nových produktov, kde AI nachádza optimálnu rovnováhu medzi nákladmi a časom uvedenia na trh.

Gartner odhaduje, že do konca roku 2026 bude 40 % podnikových aplikácií obsahovať nejaký typ AI agenta — oproti menej ako 5 % v roku 2025. Ide o jeden z najstrmších adoptačných kriviek v histórii podnikového softvéru.

Prečo to zatiaľ naráža na prekážky — a čo čaká slovenské firmy

Ani v najväčších svetových firmách to nie je ružové. Deloitte vo svojej štúdii State of AI 2026 upozorňuje na tri hlavné bariéry, ktoré spomaľujú prechod z pilotov do ostrej prevádzky.

Prvá je integrácia so starými systémami. Väčšina firemného softvéru nebola navrhnutá na spoluprácu s AI agentmi. Chýbajú moderné rozhrania (API), dáta sú roztrúsené po sile a agenti jednoducho nemajú odkiaľ čerpať kontext potrebný na rozhodovanie. Gartner odhaduje, že do roku 2027 bude zrušených viac ako 40 % projektov s AI agentmi — z dôvodov ako rastúce náklady, nejasná obchodná hodnota alebo nedostatočné kontroly rizík; integrácia so starými systémami je pritom jednou z kľúčových technických príčin.

Druhá bariéra je správa a auditovateľnosť — teda schopnosť firmy preukázať, prečo agent rozhodol tak, ako rozhodol. Pre regulované odvetvia, ako sú banky alebo energetika, je to dnes podmienka číslo jedna. Bez jasného záznamu o tom, čo agent urobil a prečo, nie je nasadenie možné.

Tretia bariéra je cena pri škálovaní. Jeden agent v teste je lacný. Stovka agentov v produkcii, ktorá denne spracováva tisíce dopytov, môže narásť na nezanedbateľnú položku — dostupné odhady z odvetvia naznačujú, že mesačné náklady na API volania pre produkčného agenta sa typicky pohybujú v rozsahu 500 – 5 000 USD mesačne v závislosti od záťaže a použitých modelov.

Pre slovenské a stredoeurópske firmy platí typický šesť- až dvanásťmesačný časový posun oproti americkému trhu. Tatra banka, SPP, Slovnaft, ESET či Slovenské elektrárne podľa informácií dostupných v čase uverejnenia tohto článku pracujú na pilotných nasadeniach — produkčné scenáre vo väčšom rozsahu sa však očakávajú v rokoch 2026 až 2027. Pre manažérov slovenských firiem to neznamená čakať. Znamená to využiť čas na prípravu: zmapovať, ktoré procesy sú repetitívne a dobre ohraničené, zistiť stav vlastných dát a systémov a nastaviť základné pravidlá pre správu AI nástrojov — skôr, ako príde tlak na rýchle nasadenie.

Záver je pragmatický: AI agenti nie sú sci-fi ani výsadou technologických gigantov. Sú to softvérové nástroje, ktoré dnes reálne menia spôsob práce vo veľkej časti najväčších firiem sveta. Otázka pre slovenské firmy nie je „či", ale „kedy a ako dobre na to budú pripravené".

Zdroje

Článok bol vytvorený s pomocou umelej inteligencie.

Read more